Konsellu
Ministrus hala’o sorumutu iha Palásiu Governu, Dili no analiza proposta
fó indultu, husi Sua Exelénsia Prezidente Repúblika, iha okaziaun selebrasaun
tinan Proklamasaun Independénsia Timor-Leste nian ba da-49.
Lei
n. 20/2023 estabelese katak fó indultu ka komutasaun (hakmaan) ba pena sira
hanesan intervensaun polítika no umanitária hosi Prezidente Repúblika, iha
ámbitu administrasaun justisa. Prosedimentu ida-ne’e fó dalan ba perdaun totál
ka parsiál ba pena, substitui pena ho pena ida ne’ebé favoravel liu ka ninia
atenuasaun (hamenus pena), sempre ho fundamentu no tuir kazu ida-idak.
Tuir
hatuur ona iha artigu da-8 husi Lei ne’ebé temi ona, Governu halo ona konsulta
kona-ba desizaun hirak-ne’e, ho objetivu atu hasai opiniaun ida, maske ida-ne’e
la’ós vinkulativu, hodi respeita Prezidente Repúblika nia kompeténsia
eskluziva.
Konsellu
Ministrus aprova projetu Rezolusaun Governu ne’ebé aprezenta hosi Ministru
Prezidénsia Konsellu Ministrus, Agio Pereira, ba nomeasaun Anita Tavares
Ribeiro de Jesus, hodi ezerse mandatu tuir rejime dedikasaun eskluziva,
nu’udar Komisária Funsaun Públika, to'o loron 22 fulan-novembru
tinan 2028.
Konsellu
Ministrus mós aprova Projetu Rezolusaun Governu ne’ebé aprezenta hosi Ministru
Defeza no Interiór, Donaciano do Rosário Gomes no Francisco da Costa Guterres,
ida-idak, kona-ba kompromisu Operasionál Konjuntu entre Falintil-Forsa
Defeza Timor-Leste no Polísia Nasionál Timor- Leste, hodi garante
seguransa, estabilidade sosiál no moris-di’ak populasaun nian, durante
Serimónia Ofisiál sira ba Komemorasaun Aniversáriu Proklamasaun Independénsia
Timor-Leste nian ba dala 49, nune’e mós durante festividade Natál no Tinan Foun
nian.
Rezolusaun
Governu ne’e estabelese operasaun patrullamentu no vijilánsia iha fatin
sensivel sira iha munisípiu hotu-hotu, prevene aktu instabilidade sosiál. Forsa
Tarefa ne’e sei koordena husi Xefe Estadu Maior Jenerál Forsa Armada no
Komandante Jerál PNTL, ho apoiu husi entidade governamentál no institusionál
oioin.
Rezolusaun
ne’e prevee mós medida espesífiku sira, hanesan definisaun hosi kadeias
komandu, regras empeñu no apoiu intelijénsia nian, no mós uzu proporsionál hosi
forsa tuir lejizlasaun atuál. Períodu operasaun Task Force ida-ne'e sei hahú
iha loron 20 fulan-novembru tinan 2024 to'o loron 5 fulan-janeiru tinan 2025.
Tuir
projetu sira ne’ebé aprezenta husi Ministru Obras Públikas, Samuel Marçal,
Konsellu Ministru delibera hodi:
- autoriza despeza ba konstrusaun
edifísiu eskritóriu andar neen ba Ministériu Obras Públikas, no edifísiu
andar ida besik ba Laboratóriu Enjeñaria Sivíl, ho
kustu besik dolar amerikanu millaun 20.
- autoriza despeza ba reabilitasaun no
manutensaun seksaun estrada entre Seloi, Aileu no Gleno, Ermera,
ho naruk km rihun 18, ho valór obra ne’ebé prevee dolar amerikanu millaun
15,97.
- autoriza despeza ba reabilitasaun no
manutensaun ba seksaun estrada entre Lospalos no Lautein,
ho naruk km 27.980, ho valór obra ne’ebé prevee dolar amerikanu millaun
22,7.
- autoriza despeza ba reabilitasaun no
manutensaun ba seksaun estrada entre Lautein no Kom,
ho nia naruk km 19.760, ho valor obra ne’ebé prevee dolar Amerikanu
millauns 13,8.
- autoriza despeza ba reabilitasaun no
manutensaun seksaun estrada entre kruzamentu Letefoho no Gleno,
ho naruk km 24.140, ho valór obra ne’ebé prevee dólar amerikanu millaun
45.
Source:
Sorumutu Konsellu
Ministrus nian iha loron 21 fulan-novembru tinan 2024 « Governu Timor-Leste
0 Comments